Vybuch fosfarnaha bojeprypasa
Upieršyniu fosfarnyja bojeprypasy pačali vykarystoŭvać padčas Pieršaj suśvietnaj vajny. Tady i niemcy, i francuzy vykarystoŭvali hranaty ź biełym fosforam — heta rečyva, jakoje pačynaje hareć pry kantakcie z kisłarodam. Tempieratura pry hetym moža dasiahać 1300°C. Patušyć bieły fosfar nadzvyčaj składana — kali vada, jakoj jaho sprabujuć zalić, vyparycca, jon znoŭ pačnie hareć. Patrapiŭšy na vopratku ci na skuru, fosfar praciahvaje hareć, navat unutry ran, pakidaje žudasnyja apioki, usmoktvajecca ŭ vadkaści arhanizma i atručvaje čałavieka — rečyva nadzvyčaj taksičnaje. Śmiarotnaja doza dla čałavieka — 0,05-0,15 hram. Praz hety efiekt navat apiok 10% pavierchni cieła moža pryvieści da śmierci.
Husty bieły dym, jaki ŭtvarajecca pry hareńni, — aksid fosfaru. Rečyva taksama vyklikaje apioki dychalnaj sistemy. Sukupnaść hetych faktaraŭ akazvaje na sałdat mocny demaralizujučy efiekt.
Ciapier u śviecie najčaściej vykarystoŭvajuć płastyfikavany bieły fosfar u bombach, rakietach i snaradach. Bolšaść z hetych bojeprypasaŭ vybuchaje na vyšyni niekalkich dziasiatkaŭ mietraŭ, i na ziamlu ljecca sapraŭdny vohnienny doždž, jaki vypalvaje usio žyvoje i vyklikaje pažary na vialikich płoščach.
Niahledziačy na razburalnaść i žachlivaść, sama zbroja padobnaha typu źjaŭlajecca vielmi prymityŭnaj, što robić jaje nadzvyčaj dastupnaj. Fosfarnyja bojeprypasy vykarystoŭvalisia ŭ Pieršaj i Druhoj suśvietnych vojnach, u Vjetnamie, byłoj Juhasłavii, Siryi, Afhanistanie, araba-izrailskim i armiana-azierbajdžanskim kanfliktach. Śpis daloka nie poŭny. Vajna va Ukrainie — nie vyklučeńnie.
Prymianieńnie hetaj zbroi suprać vajskovych celaŭ nie zabaronienaje mižnarodnymi damovami, adnak u adpaviednaści z Pratakołam III Kanviencyi ab kankretnych vidach zvyčajnaj zbroi, fosfarnyja bojeprypasy zabaroniena vykarystoŭvać unutry abo pablizu nasielenych abłaściej. Parušeńnie hetych praviłaŭ źjaŭlajecca vajennym złačynstvam.