Napiaredadni solnika «Ja zastajusia» sustrelisia z komikam, kab raspytać, jak Stand-Up Comedy Hall pieražyŭ karanavirus i padziei paśla vybaraŭ, a sam jon — praciahvaje žartavać sa sceny, papracavaŭšy ŭ składzie kamandy ByCovid19, a paśla — nočačy jak vałancior pad Akreścina.

Źmicier Naryškin

Źmicier Naryškin

«Uklučyŭ durnia, jak rabiła 90% nasielnictva, i žyŭ»

— My pieranosili hutarku, tamu što tabie treba było «sabrać mordu», jak ty pisaŭ paśla apošnich navin pra novyja prysudy. Tabie ciažka dajecca siońniašniaja realnaść?

— Ja ničym nie adroźnivajusia ad inšych biełarusaŭ: maja ranica pačynajecca z čytańnia navin, ad jakich morda prosta rassypajecca, vobrazna kažučy. I paśla jaje treba źbirać. Vidać, ja niejak zališnie dobra vychavany: jość tut upłyŭ baćki, byłoha savieckaha aficera tych časoŭ, kali byli aktualnyja honar i sumleńnie. Ja dumaŭ, u majho pakaleńnia ŭ pryncypie abvostranaje pačućcio spraviadlivaści — my ž raśli na dobrych filmach, mulcikach. Ale akazvajecca, chapaje tych, chto praciahvaje rabić vyhlad, byccam ničoha nie adbyvajecca. Mnie składana zrazumieć hetych ludziej i hetuju pakoru, abyjakavaść.

Ty adkryŭ dla siabie niešta novaje pra ŭładu i biełarusaŭ, razvoziačy maski i reśpiratary dla daktaroŭ jak vałancior? Dy i ahułam u 2020-m hodzie.

— Ja zacikaviŭsia palitykaj jašče, zdajecca, kali byŭ vaśmihadovym ščaniukom, i tata ŭklučaŭ mnie ŭ Babrujsku «Vriemia» na rasijskim «Pieršym kanale». A paśla tłumačyŭ, chto chłusić, chto dobry, a chto drenny. Mnie daŭno było zrazumieła, što ad palityki skača ŭsio — kultura, adukacyja, biznes, tak ci inakš. Ale ja niejak žyŭ sabie sam i ŭsio. Uklučyŭ durnia, jak rabiła 90% nasielnictva, mnie zdajecca.

33 hady ja ździajśniaŭ vielmi nieŭśviadomlenyja ŭčynki. A voś 2019, 2020 hady ŭpieršyniu prajšli dla mianie asensavana. Spačatku ja zrabiŭ solnik, i zaroblenyja hrošy patraciŭ na nieabchodnyja pobytavyja rečy dzieciam ź Viasnoŭskaha doma-internata dla dziaciej ź invalidnaściu pad Hłuskam. Paśla dałučyŭsia da kamandy ByCovid19, jakuju źbiraŭ moj siabra Andrej Tkačoŭ. Asensavana zakryŭ kłub, kab pieračakać pik pandemii, asensavana pahadziŭsia vałancioryć pad Akreścina, bo patrebnyja byli chłopcy, hetak ža dapamahaŭ padvozić vadu, kali ź joj u Minsku byli prablemy. Padtrymaŭ pratest i hałasavaŭ za Cichanoŭskuju, tamu što hetaj krainie patrebnyja reformy i pieramieny.

Ja schłušu, kali skažu, što niešta viedaju pra dziaržavu i biełarusaŭ. Mianie i ludzi, i sistema praciahvajuć ździŭlać kožny dzień. Ale my sapraŭdy viedajem pra adzin adnaho bolš ź leta-2020, chaj heta i papsovy ŭžo vyraz. I ja maru, kab asensavanaść, što pryjšła da mianie, napatkała ŭsich biełarusaŭ. Bo jak ni kruci, kali dziaržava nie rabiła ničoha z pandemijaj, ludzi sami pryniali rašeńnie nie nasić maski.

«Mianie bambanuła, kali bieł-čyrvona-bieły ściah zachacieli pryznać ekstremisckim»

— Uvieś žnivień 2020-ha vaš stendap-kłub nie pracavaŭ. Jak davałasia rašeńnie znoŭ viartacca na scenu i viesialić publiku?

— Z 10 pa 20 žniŭnia ja byŭ u šerahu vałancioraŭ, jakija dapamahali zatrymanym i ich svajakam pad izalatarami na Akreścina, u Žodzinie, Baranavičach. Mianie vielmi mocna ŭsio heta padkasiła, i ja na niejki čas pajechaŭ u Kijeŭ — staraŭsia asensavać, što zdaryłasia i jak z hetym žyć dalej. Jak i mnohija, byŭ napałochany. U Kijevie mnie prapanoŭvali pracu, zastacca tam. Ale my adkryvali kłub z partnioram. U mianie jość abaviazki pierad im, pierad komikami. I hałoŭnaje — u nas byli abaviazki pierad hledačami. Nie zhavorčvajučysia, my vyrašyli, što naša misija ŭ tym, kab adciahvać ludziej ad padziej navokał. My pavinny byli stać tym miescam, dzie ludzi zmohuć adpačyvać. U vieraśni i kastryčniku na scenie amal nie zakranałasia palityčnaja paviestka (u nas navat słohan byŭ: «Prychodźcie adpuskać mazhi»). Pierahružanaść navinami pryhniatała (usie sumujuć pa časach, kali my družna abmiarkoŭvali, jak u Drahičynie karova vyjšła na trasu i spyniła ruch). Ale pastupova u vystupach ŭsio ž pačała źjaŭlacca palityka — užo jak analiz padziejej. Jak ni kruci, farmat stendap-kamiedyi — heta zaŭsiody łakmusavaja papierka, jakaja pakazvaje, što adbyvajecca ŭ hramadstvie.

Kali chočacie daviedacca, što chvaluje ludziej, prychodźcie na stendap. Stendap — heta novy rep, kali chočacie. 

— Samacenzury i paranoi źjaviłasia bolš? Bo navat raniej ty kazaŭ, što krychu pieražyvaješ paśla žartaŭ sa sceny pra Łukašenku.

— Pryroda paranoi takaja, što zbolšaha my nakručvajem jaje sami, navat kali padstaŭ niama. Ale libieralnaści ŭ humary da vybaraŭ było bolš, paśla sapraŭdy ŭklučyłasia samacenzura. Chacia jość rečy za miežami zdarovaha sensu, kali strymacca nijak niemahčyma. Mnie vielmi mocna bambanuła, naprykład, kali prakuratura zajaviła, što bieł-čyrvona-bieły ściah chočuć pryznać ekstremisckim. Nibyta heta simvał histaryčnych źvierstvaŭ i kałabarantaŭ, pad im sustrakali nacystaŭ. Tak u historyi usio možna vykrucić na svaju karyść. I ŭ mianie łahičnaje sustrečnaje pytańnie da tych, chto choča zabaranić ściah: čamu pretenzij da Mercedes-Benz, BMW i inšych brendaŭ, źviazanych ź niemcami, u vas niama? Tady ja na hetuju temu zapisaŭ stendap i my jaho vykłali.

Mianie ŭvohule raduje, što va ŭsim zmroku my praciahvajem žartavać. Uziać toj ža tvitar, zabaŭlalnyja kanały kštałtu «Sovietskoj Biełoruśsii», «Čaja z malinavym vareńniem», «Cha-cha ja tut žyvu» i inšych. Umieć žartavać, kali navokał treš, adna z samych lepšych rysaŭ biełarusaŭ. Heta daje nam enierhiju ŭsio pieražyć.

Uvohule, možna zabrać ściah-simvał, biełaruskuju movu, ale toje, što ludzi siońnia adčuvajuć, užo nie vykaranić. Vykasić miljon ludziej? Heta niemahčyma. Rubikon projdzieny, pieraviarnuć staronku nie atrymajecca.

— U 2019 hodzie ty tłumačyŭ svajo viartańnie ŭ Biełaruś tym, što tut šmat dobrych prykładaŭ, kali ludzi zmahli. Naprykład, Wargaming, Vadzim Prakopjeŭ sa svaimi restaranami. Prakopjeŭ źjechaŭ, Wargaming adčyniŭ novy ofis u Vilniusie, kudy pieravioz častku supracoŭnikaŭ. Tvaja matyvacyja źmianiłasia?

— Kali ja rychtavaŭ da adkryćcia stendap-kłub, ja sabraŭ peŭnaje koła ludziej vakoł, amal što nočyŭ tut. My sami zakupali kresły, šukali astatniuju meblu, vybudoŭvali scenu, rabili dekaracyi. Ciapier heta dla mianie jak dzicia. Kali jaho adbiaruć, tady budzie inšaja sprava. Ja budu viedać, što zrabiŭ usio, što zmoh, vaźmu pad ruku svajho sabaku Rakietu (Lidu) i budu ratavać nas. Ale pakul my pracujem, ludzi naviedvajuć heta miesca, źbirajecca poŭnaja zała.

Kali jość patreba prychodzić na stendap, jak ja mahu ŭsio zakryć?

Z sabakam Rakietaj

Akramia taho, kali vyklučyć palityčny kantekst, u Biełarusi vielmi šmat krutych ludziej. Mnohija prajavili siabie jak sapraŭdnyja hieroi. Adnoj Volzie Chižynkovaj dahetul chaču pakłanicca ŭ nohi paśla taho, što jana pieražyła na sutkach. I z padobnymi asobami razam možna zrabić vielmi šmat.

Ja ŭvohule chaču hladzieć na ŭsio aptymistyčna. Usio ž, kali b Łukašenka namalavaŭ sabie chacia b 55% hałasoŭ, usio b raźvivałasia, jak i raniej. Pavodzinaŭ dziaržavy ad pandemii da rehistracyi Śviatłany Cichanoŭskaj nie moh prahnazavać nichto — ni Arciom Šrajbman, ni Siarhiej Čały, ni palitołahi i sacyjołahi ad dziaržavy.

Mahčyma, niechta skaža, što ja pieraabuŭsia, ale ahuču takuju dumku. Štab Śviatłany Cichanoŭskaj, Kaardynacyjnaja rada, telehram-kanały i inšyja asabliva ničoha strašnaha nie zmahli zrabić hetaj ahresiŭnaj sistemie. Jana zrabiła kuču pamyłak sama i praciahvaje stralać sabie ŭ nahu. Mabyć, varta pačakać, i my ŭbačym, jak jana stralaje ŭ arteryju. Chočacca ŭ suviazi z hetym źviarnucca da siłavikoŭ, čynoŭnikaŭ, sudździaŭ. Vy pavinny viedać, što my ŭsie tut zastaniemsia žyć. Razam z vami. Hety pieryjad skončycca, a paśla budzie pieryjad asensavańnia i pakarańnia.

— Siońnia niekatoryja biełaruskija siemji svaracca praz roznyja palityčnyja pohlady. U vas z baćkam takoha nie było? (Baćka Źmitra — Eduard Naryškin uznačalvaŭ «Biellehpram», «Spamaš», byŭ sienataram, adzin z kiraŭnikoŭ prałukašenkaŭskaj Respublikanskaj partyi pracy i spraviadlivaści — «NN»).

— Baćka mnie nikoli ničoha nie zabaraniaŭ. U žniŭni pastajanna telefanavaŭ i pytaŭsia: «Žyvy, nie padstrelili?» I prapanoŭvaŭ zajechać na boršč, kab pravieryć, ci sapraŭdy ja narmalna siabie adčuvaju, bo spaŭ tady pa try hadziny.

Ën u mianie da mozhu kostak aficer, a aficer jak minimum žančynu i dziaciej nie pakryŭdzić. Ja nie mahu ŭjavić, kab moj baćka ŭchvalaŭ toj hvałt, što adbyvajecca. Ën adrazu padpisaŭ list suprać hvałtu. I, ja ŭpeŭnieny, šmat chto na pasadach źvierchu nie ŭchvalaje padziei. Prosta jany apynulisia ŭ zahannym kole, adkul niama vychadu.

«Pamiataju časy, kali «Jeŭralihu» KVZ vioŭ Mukavozčyk»

— U jakim stanie ciapier biełaruski stendap?

— Bajusia suročyć, ale paśla Novaha hoda ludzi viarnulisia na adkrytyja mikrafony, vystupy. U nas źjaviłasia vielmi šmat novych hledačoŭ, jakija raniej nie cikavilisia stendapam. Jak by pafasna nie hučała, adčuvajecca niejki reniesans. Pryčym, akramia Stand-Up Comedy Hall, chapaje inšych placovak, dzie prachodziać tyja ž adkrytyja mikrafony. 

— Chto z našych miascovych komikaŭ siońnia kruty? Za kim paraiš sačyć?

— Najlepšaje, što ja moh zrabić dla raźvićcia biełaruskaha stendapa — pryciahnuć da nas na paŭtara hoda Andreja Ščehiela, adnaho z najlepšych komikaŭ Ukrainy. Jaho supraca z nami dała ŭsim vielmi dobry rost.

Mnie b nie chaciełasia vyłučać kahości asablivaha. Ale adznaču, što ŭ stendapie ź'viłasia šmat krutych dziaŭčat. Trend na žančyn pačaŭsia paru hod tamu, a ŭ Biełarusi na fonie apošnich padziej jon uvohule abvostrany.

U nas vystupajuć vielmi roznyja pa charaktary stendapierki: Saša Barsuk ź jaje fanaberlivaj padačaj, Saša Paškievič — darosłaja žančyna, u jakoj nie składvajecca z mužčynami, Daša Punia — maładaja, dziorzkaja. Ja niejak vypadkova zaŭvažyŭ ich na adkrytych mikrafonach, jany i vielmi harmanična ŭlilisia ŭ kłub. U pryncypie ja i partniora vypadkova sustreŭ. Dyj sam zaniaŭsia stendapam tolki tamu, što pastupiŭ na markietynh u BDEU i adnojčy na kuryłcy sustreŭ Słavu Kamisaranku. Ën spytaŭ: «U KVZ hulaješ? Nie? Tady budzieš». Z hetaha ŭsio i pačałosia.

— U ciabie jość adkaz, čamu z BDEU vypuściłasia takaja vialikaja kolkaść komikaŭ?

— Ich navat bolš, čym mnohija dumajuć. Narhas daŭ śvietu Słavu Kamisaranku, kreatyŭnaha pradziusiera TNT Źmitra Niaŭzorava, Pašu Kryŭca, Andreja Skarachoda, Maksima Varankova, Maksima Kanavałava, Vaniu Usoviča, Andreja Kałmačeŭskaha, jaki vyjhraŭ «Lihu śmiecha». Mabyć, heta była chiba času takaja. Ź inšaha boku, u nas była krutaja KVZ-kamanda «Vdriebiezhi». My ź joj vyjhrali «Jeŭralihu», i ja viedaju, što mnohija paśla pastupali ŭ narhas, tamu što tam była takaja kamanda «Vdriebiezhi». Vania Usovič, naprykład, prama tak i kazaŭ.

Darečy, u tyja časy «Jeŭralihu» vioŭ Andrej Mukavozčyk. Tak što ja pamiataju jašče taho Mukavozčyka, jaki lubiŭ pažartavać ź sistemy Alaksandra Ryhoraviča.

— U ciabie niama niejkaj zajzdraści, što kalehi źjechali za miažu i stendap Vani Usoviča «Jašče adzin dzień» pahladzieła 9 miljonaŭ čałaviek, a vy robicie svoj jutub-kanał «Usie svaje» i tam mienš piaci tysiač padpisantaŭ?

— Kali ja pražyvaŭ svoj nieasensavany pieryjad, mnie, kaniečnie, było zajzdrosna i kryŭdna. Ale ž ty robišsia darosłym, mudrym i razumieješ, što sam vinavaty, što «nie tam». Moh lepš pracavać i apynucca na tym ža ŭzroŭni. Niama ničoha dziŭnaha ŭ tym, što ludzi cikaviacca bolš papularnymi asobami.

Vidać, my pavinny vydać vielmi kłasny pradukt u ruskamoŭnym jutubie, jaki zojdzie nie tolki biełarusam. I my pracujem nad hetym. Jutub — vielmi składanaja štuka, nasamreč. U hałavie ja sabie advioŭ, što hatovy ekśpierymientavać ź im niedzie try hady z raźlikam na 100 tysiač padpisantaŭ.

Chacia sam pa sabie žanr stendapa — heta marafon. Nie byvaje, što raz — i ŭsio atrymałasia. Heta zabieh na dalokuju dystancyju. Ëść masa komikaŭ, jakija vystrelvali tolki ŭ siaredzinie karjery. Moža, ja zajmajusia samapadmanam, kštałtu: nu, adnojčy i ŭ mianie prarvie? Ale prykładaŭ sapraŭdy chapała. Maja lubimaja historyja — pra komika Marka Merana, jaki ŭžo chacieŭ zasilicca praź niaŭdačy. Ale pačaŭ zapisvać padkast u svaim haražy, i toj streliŭ. Paśla da jaho na hutarku zavitvaŭ navat Barak Abama. 

— Možna zarablać sabie na žyćcio, zajmajučysia ŭ Biełarusi stendapam?

— Ja nie skardžusia. Navat mahu nazvać siabie ščaślivym čałaviekam: ja na svaim miescy, mnie ŭsiaho chapaje. Ale kaniečnie, u mianie niama žonki, dziaciej, kredytaŭ. Mnie praściej, čym mnohim.

U Biełarusi možna mieć na stendapie ŭmoŭnyja 500 dalaraŭ, ale treba vielmi šmat pracavać. Pastajanna pisać, vystupać, udzielničać u šou, karparatyvach, źjaŭlacca na afišach, rabić zamovy dla brendaŭ, brać chałtury. Karaciej, rvać dupu. Ale ŭ Łondanie, Paryžy i lubym inšym horadzie śvietu komikam taksama treba jaje rvać. Tabie ci adrazu šancuje, ci ty ŭsio ž biažyš marafon.

— U ciabie jość niejkaja hłabalnaja mara?

— Kali ščyra, u budučyni chaciełasia b zajmacca raźvićciom kultury ŭ cełym, šou-biznesu na dziaržaŭnym uzroŭni. Ja nie imknusia być ministram kultury, ale stać adnym z namieśnikaŭ i adkazvać za rehijony nie admoviŭsia b. U mianie vielmi balić serca za pravincyju i moładź tam. Vielmi chaču, kab i nievialikija harady, vioski raźvivalisia. Kab tam źjavilisia svabodnyja ekanamičnyja zony, pryjšli brendy, jakija rabili b tam fiestyvali. Patencyjał Biełarusi i našych ludziej kałasalny, tamu ŭsio heta mahčyma.

Клас
1
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?