«Śviataja Trojca» Andreja Rublova
«Zaŭtra ja nie zmahu być u Łaŭry mienavita tamu, što ŭ chramie Chrysta Zbaviciela budziem malicca pierad viernutym abrazom Śviatoj Trojcy. Zatym na praciahu hoda cudatvorny vobraz budzie znachodzicca ŭ chramie Chrysta Zbaviciela, kab maskvičy i hości stalicy mahli pakłanicca hetaj vialikaj śviatyni. A zatym hety abraz vierniecca siudy, u śviaty chram na histaryčnaje miesca», — skazaŭ patryjarch Kirył.
U Minkulcie RF raniej kazali, što abraz vystaviać u chramie Chrysta Zbaviciela na dva tydni, paśla čaho jaje adpraviać na restaŭracyju. Stan «Trojcy», jak vyrašyli ekśpierty, naohuł nie dazvalaje jaje vyvieźci z muzieja.
Adnak abraz «Trojca» Andreja Rublova ŭžo dastavili ŭ chram Chrysta Zbaviciela ŭ Maskvie, pra heta paviedamiła krynica ŭ Ruskaj Pravasłaŭnaj Carkvie.
Jak raskazvaŭ kiraŭnik RPC, jon prasiŭ Pucina pieradać abraz carkvie tolki na dva tydni, kab vystavić jaho dla pakłanieńnia ŭ chramie Chrysta Zbaviciela ŭ Maskvie ŭ honar śviata Trojcy. Ale Pucin zamiest taho zrabiŭ ščodry padarunak — pieradaŭ nazaŭždy.
Abraz Andreja Rublova «Trojca» — adna z samych viadomych jaho prac, napisanaja ŭ XV stahodździ, jakaja maje suśvietnaje značeńnie. Da revalucyi 1917 hoda abraz zachoŭvaŭsia ŭ Trojca-Sierhijevaj łaŭry, a potym saviecki ŭrad u niahiehłym stanie pieradaŭ jaho ŭ Traćciakoŭskuju halereju.





