Pa słovach mužčyny, budynak byŭ niežyłym. Hetaj pabudovie ŭžo kala 20 hadoŭ, i jaje źbiralisia źnieści.
«Adzin z dolščykaŭ kala 20 hadoŭ pražyvaje dzieści ŭ Francyi, a druhi — u Izraili. Da hetaha budynka im nie było nijakaj spravy. Pakolki z ułaśnikami nie było kantaktu, treba było rašeńnie administracyi na znos. Takim čynam, usie finansavyja vydatki i biurakratyčnyja pravałoki całkam lahli na našy plečy», — raspaviadaje hamialčuk.
Źnieści taki dom — zadavalnieńnie nie z tannych, za takuju pracu pryjdziecca vykłaści paradku 10 tysiač rubloŭ. Ale tut u spravu ŭmiašałasia stychija.
«Znachodzilisia doma, pačuli hrukat. Vyjšli na vulicu — a tam takaja situacyja. Vyklikali ratavalnikaŭ, jany razabrali zavały i rasčyścili miascovaść, kab pierakanacca ŭ adsutnaści achviar», — raspaviadaje padpisčyk.
Takim čynam, pryroda vyrašyła «dapamahčy» hamialčaninu źnieści niepatrebny budynak. Hałoŭnaje, što abyšłosia biez achviar.
Čytajcie taksama:
Sinoptyki aściarožna sprahnazavali, kali vierniecca ciapło
U Homieli bura abrynuła ścianu žyłoha doma
Učora — haračynia i navalnica, a siońnia ŭ Minsku — krasavicki śnieh