Kadry sa zdymak novaha sieryjała pra rasijskich prapahandystaŭ u Minsku. Fota: «Minskaja praŭda»

Kadry sa zdymak novaha sieryjała pra rasijskich prapahandystaŭ u Minsku. Fota: «Minskaja praŭda»

Łukašenkaŭski prapahandyscki resurs «Minskaja praŭda» paviedamiŭ ab praviadzieńni ŭ Minsku zdymak novaha vaśmisieryjnaha filma pra rasijskich vajenkaraŭ, jaki ŭ tym liku budzie pryśviečany biełaruskim pratestam 2020 hoda.

Mini-sieryjał pad nazvaj «Novyja ruskija ŚMI» zajaŭlajecca aŭtarami jak «mastacki film, zasnavany na realnych padziejach». U im biaruć udzieł biełaruskaja masoŭka i maładyja rasijskija akciory Hanna Papova i Piotr Rykaŭ.

«Siužet pabudavany na realnych dramatyčnych padziejach, jakija nakryli nie tolki postsavieckuju prastoru, ale i krainy Jeŭropy, Blizkaha Uschodu i Afryki. U jaho asnovie lažyć praca rasijskich śpiecyjalnych karespandentaŭ u zonie kanfliktaŭ za miažoj.

U kinastužku taksama ŭvojduć vostryja padziei 2020 hoda ŭ Biełarusi», — piša «Minskaja praŭda».

Taksama paviedamlajecca, što nad scenarom hetaha sieryjała aktyŭna pracavaŭ viadomy prakramloŭski prapahandyst i piśmieńnik Andrej Kanstancinaŭ, aŭtar knihi «Bandycki Pieciarburh», jaki na fonie rasijskaha vajennaha ŭvarvańnia va Ukrainu zaklikaŭ masava źniščać ukrainskich hramadzian i ich dziaciej, bo «jany pieraŭtvarylisia ŭ dziarmo i ŭvohule nie źjaŭlajucca ludźmi».

Nahadajem, što raniej nazva novaha prapahandysckaha sieryjała była prosta «ŚMI» i dla ŭdziełu ŭ jaho zdymkach šukali akcioraŭ, vielmi padobnych da Śviatłany Cichanoŭskaj i Alaksandra Łukašenki (z hetymi dvajnikami chacieli zrabić tolki «ihravyja fota» dla vykarystańnia ŭ kinastužcy).

Pryčym hanarar za rolu Cichanoŭskaj prapanoŭvali mienšy.

Abviestki na pošuk dvajnikoŭ Łukašenki i Cichanoŭskaj. Fota: Rasijskaje kastynhavaje ahienctva SECOND UNIT va «UKantakcie»

Abviestki na pošuk dvajnikoŭ Łukašenki i Cichanoŭskaj. Fota: Rasijskaje kastynhavaje ahienctva SECOND UNIT va «UKantakcie»

Raniej u masoŭku hetaha kastynhavaha ahienctva šukali mužčyn 20-40 hadoŭ, jakija musili vykanać rolu «pamiežnikaŭ Biełarusi», a taksama mužčyn i žančyn va ŭzroście ad 20 da 50 hadoŭ, jakija musili syhrać tych, «chto pierasiakaje miažu». Staŭka była ŭsiaho 1500-2000 rasijskich rubloŭ (kala 50-70 biełaruskich).

Taksama ŭ kancy žniŭnia niezaležnyja žurnalisty zaŭvažyli ŭ sacyjalnych sietkach i inšyja materyjały z padobnych rasijskich zdymak. Tak, źjavilisia videa z masoŭkaj pratestoŭcaŭ, jakija biehali z transparantami pa dypłamatyčnym kvartale ŭ rajonie vulicy Zacharava. Miarkujučy sa storyz akcioraŭ z roznych zdymačnych placovak, tam fihuravali źmienienyja nazvy sapraŭdnych polskich telekanałaŭ «Biełsat» i TVPinfo — jany na zdymkach mieli nazvy Velcat i TWPInfo.

Čytajcie taksama:

«Ja baču, što my zbližajemsia». Ejsmant raspavioŭ, što rasijan u biełaruskim teleefiry stanie jašče bolš

Pahladzieli film «Na inšym bierazie». Raskazvajem siužet i toje, što pabačyli ŭ kinateatry

Dva hady z dnia pierastrełki, u jakoj zahinuli Andrej Zielcer i Dźmitryj Fiedasiuk. Jak vyhladaje miesca pachavańnia kadebešnika

Клас
3
Панылы сорам
6
Ха-ха
2
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
11