president.gov.by

president.gov.by

«Adradzić byłuju słavu biełaruskaha lonu» zapatrabavaŭ Alaksandr Łukašenka 19 vieraśnia padčas rabočaj pajezdki ŭ Aršanski rajon Viciebskaj vobłaści, dzie adbyłasia narada pa pytańniach raźvićcia lnianoj haliny.

Jak paviedamiła pres-słužba prezidenta, Łukašenka nahadaŭ, što ŭ sakaviku 2010 hoda ŭ Oršy ŭžo pravodziłasia anałahičnaja narada. «Tady byli ŭskrytyja prablemy ŭ hetaj śfiery i, jak nam tady zdavałasia, znojdzieny miechanizmy ich vyrašeńnia. Inšymi słovami, vyznačylisia, što i jak treba rabić, kab vyvieści z kryzisu lnianuju pramysłovaść», — skazaŭ jon. Urad uziaŭ na siabie abaviazacielstva pa vykanańni namiečanaha, dziaržsłužačyja atrymali kankretnyja daručeńni. Zatym byŭ pryniaty kompleksny biźnies-płan raźvićcia lnavodčaj haliny Biełarusi na 2013—2015 hady.

«Pryjšoŭ čas padvieści niekatoryja vyniki hetaj pracy. Jak mianie infarmujuć, jany pakul niezdavalniajučyja. Asnoŭnyja masa prablem, ab jakich havaryłasia na papiaredniaj naradzie, isnuje dahetul», — adznačyŭ Łukašenka.

«Jak by ni chaciełasia prycharašyć situacyju ŭradu i miascovaj uładzie, dziaržaŭnych kantraloraŭ nie ašukaješ, — zajaviŭ jon.

— Mianie infarmujuć, što, jak i raniej, faktyčna va ŭsich abłaściach mieli miesca fakty siaŭby lonu z parušeńniem aptymalnych terminaŭ. Mianie heta navat nie toje, što ŭražvaje, a zabivaje: niaŭžo na 50 ha, maksimum 100, u nas redka 150 ha lonu vyroščvajuć u haspadarcy, nielha ŭ aptymalnyja terminy pasiejać?!»

Akramia taho, nie vykonvajecca technałahičny rehłamient vyroščvańnia hetaj kultury, što ciahnie niedabor tavarnaj pradukcyi i paharšeńnie jaje jakaści. Dla pasievaŭ advodzilisia ziemli, niepryhodnyja pa ahrachimičnych pakazčykach. Pa-raniejšamu vostra stajać pytańni znošanaści parka mašyn dla apracoŭki lonu, niedachopu kvalifikavanych miechanizatarskich kadraŭ. Madernizacyja lnozavodaŭ zaciahnułasia, płany nie vykonvajucca. Akramia taho, mieli miesca fakty, kali zakuplenaje darahoje abstalavańnie prastojvała na vulicy.

«U vyniku zakanamierny vynik: halina zastajecca stratnaj, — padkreśliŭ Łukašenka. — Prajhraje ŭ kankurentazdolnaści na kožnym etapie pierapracoŭki lonu. Ab`iomnyja i jakasnyja pakazčyki lnopradukcyi nie adpaviadajuć patrabavańniam času i mahčymaściam našych pradpryjemstvaŭ».

Łukašenka adznačyŭ, što ŭ krainie ŭžo šmat zroblena, kab uźniać ilnianuju halinu na bolš vysoki ŭzrovień.

«Heta kultura dla Biełarusi palityčnaja. Jana na hierbie našaj krainy. Ale sprava tut navat nie ŭ palitycy: heta cudoŭny tavar, cudoŭny pradukt!» — zajaviŭ jon.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?