Sioleta ŭ Biełarusi płanujecca pryščapić suprać hrypu kala 36% nasielnictva,

paviedamiła 10 vieraśnia na pres-kanfierencyi ŭ Minsku zahadčyca adździaleńnia imunaprafiłaktyki Respublikanskaha centra hihijeny, epidemijałohii i hramadskaha zdaroŭja Vieranika Šymanovič.

Pavodle jaje słoŭ, 18% nasielnictva atrymajuć pryščepki za košt srodkaŭ respublikanskaha biudžetu.

Dla hetaha ŭžo zakuplena 1,8 młn. doz kitajskaj split-vakcyny «Fluvaksin» koštam kala 3 dołaraŭ kožnaja. Astatniaja častka nasielnictva budzie pryščeplena za košt miascovych biudžetaŭ, pradpryjemstvaŭ i asabistych srodkaŭ hramadzian.

Jak adznačyła śpiecyjalist, Suśvietnaja arhanizacyja achovy zdaroŭja prapanoŭvaje najpierš pryščeplivać ad hrypu ciažarnych žančyn, bo vakcynacyja dapamahaje nie tolki abaranić budučuju maci, ale i, jak pakazvajuć daśledavańni, sfarmiravać ustojlivaść da zachvorvańniaŭ u jaje dziciaci.

Za košt dziaržbiudžetu budzie praviedziena vakcynacyja dziaciej da 3 hadoŭ, ludziej z chraničnymi zachvorvańniami abo imunasupresijaj (pryhniečańniem imunitetu), asob starejšymi za 60 hadoŭ, a taksama miedycynskich rabotnikaŭ, dziaciej i darosłych, jakija znachodziacca va ŭstanovach z kruhłasutačnym režymam znachodžańnia. Pavodle słoŭ Šymanovič, achop vakcynacyjaj ŭ hetych hrupach nasielnictva pavinien składać nie mienš čym 75%, letaś jon skłaŭ 86,6%.

Za košt srodkaŭ miascovych biudžetaŭ budzie praviedziena vakcynacyja školnikaŭ i daškolnikaŭ, a taksama asob z sacyjalna nieabaronienych hrup nasielnictva, paviedamiła Šymanovič.

Pavodle jaje słoŭ, pradpryjemstvy i arhanizacyi taksama mohuć vydzielić srodki na vakcynacyju svaich supracoŭnikaŭ. Pavodle źviestak miedykaŭ, kali pryščepki ad hrypu zrobiać bolš čym 70% rabotnikaŭ pradpryjemstvaŭ, to virus nie budzie raspaŭsiudžvacca ŭ kalektyvie.

Sioleta ŭ Biełarusi, jak miarkujecca, buduć cyrkulavać virusy hrypu A (H1N1), jaki vyklikaŭ pandemiju ŭ 2009 hodzie, a taksama, A (H3N2) i virus hrypu B. Jak adznačyła namieśnik načalnika adździeła hihijeny, epidemijałohii i prafiłaktyki Ministerstva achovy zdaroŭja Ina Karaban, vakcyny, što prapanoŭvajucca nasielnictvu, buduć abaraniać ad usich troch virusaŭ.

Pavodle słoŭ śpiecyjalista, masavaja vakcynacyja ŭ Biełarusi pačniecca ŭ pieršy pracoŭny dzień kastryčnika i budzie doŭžycca kala dvuch miesiacaŭ, adnak hramadzianie, u jakich nie budzie mahčymaści zrabić pryščepku ŭ hety pieryjad, mohuć prajści vakcynacyju ŭ vieraśni. Jak praviła, imunitet, atrymany paśla vakcynacyi, dziejničaje na praciahu paŭhoda. Pakul nieviadoma, kolki budzie kaštavać vakcyna, jakaja budzie pravodzicca za košt srodkaŭ hramadzian, adnak, jak adznačyła Karaban, kožnaja paliklinika budzie ŭstanaŭlivać ułasnyja ceny.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?