Alaksandr Łukašenka ličyć nieabchodnym udaskanalvać praces praviadzieńnia ŭstupnych ispytaŭ i pryjomu ŭ vyšejšyja i siarednija śpiecyjalnyja ŭstanovy Biełarusi.

Pra heta jon zajaviŭ 9 vieraśnia na rabočaj sustrečy sa staršynioj savieta respubliki nacyjanalnaha schodu, staršynioj dziaržaŭnaj kamisii pa kantroli za chodam padrychtoŭki i praviadzieńnia ŭstupnych ispytaŭ va ŭstanovach vyšejšaj i siaredniaj śpiecyjalnaj adukacyi ŭ 2013 hodzie Anatolem Rubinavym.

«Ja ŭvohule znajomy z vynikami i ličbami. Mianie bolš za ŭsio chvaluje prablema ŭdaskanaleńnia hetaha pracesu. Kali jość niejkija prablemnyja pytańni, ich treba ŭźnimać i vyrašać», — cytuje Łukašenku pres-słužba prezidenta.

«Viadoma, u nas niama taho, što adbyvajecca ŭ susiednich krainach, — skandały, karupcyja vakoł hetaha. Heta ŭ nas naohuł niemahčyma.

Ale, moža, abjektyŭna, niedzie treba ŭdaskanalvać hety praces, źviartać bolš uvahi na niejkija indyvidualnyja rečy», — zaznačyŭ jon.

Rubinaŭ paviedamiŭ kiraŭniku dziaržavy pra vyniki ŭstupnaj kampanii. Pavodle jaho słoŭ, u cełym sistema zaličeńnia ŭ VNU i SSNU naładžana i dapracavana da vysokaha ŭzroŭniu. «Siońnia niama vialikich prablem u hetaj spravie. Karupcyja tut faktyčna poŭnaściu vyklučana, bo sam miechanizm ustupnych ispytaŭ, zaličeńnia vyklučaje mahčymaść umiašańnia słužbovych asob i kaho b tam ni było», — kanstatavaŭ staršynia Savieta Respubliki.

«Razam z tym, — paviedamlaje pres-słužba, — na sustrečy była adznačana i najaŭnaść niekatorych prablem.

Tak, nie zaŭsiody ŭdajecca ŭkamplektavać asobnyja vielmi važnyja dla krainy śpiecyjalnaści ŭ śfiery vajennaj, ahrarnaj, piedahahičnaj adukacyi». Łukašenka ŭ suviazi z hetym źviarnuŭ uvahu na nieabchodnaść bolš uvažliva pradumać sistemu metavaha naboru.

Było taksama adznačana, što ŭ Biełarusi skłalisia nie zusim aptymalnyja suadnosiny ŭ padrychtoŭcy kadraŭ roznaj kvalifikacyi, akreśliŭsia jaŭny pierabor śpiecyjalistaŭ z vyšejšaj adukacyjaj, i kali nie rehulavać situacyju, to takija dyspraporcyi mohuć u kančatkovym vyniku pajści na škodu ekanomicy krainy, paviedamlaje pres-słužba. «Ale heta razam z tym nie pavinna niejkim čynam upłyvać na svabodu vybaru čałavieka. Kali jon zdolny, imkniecca, u stanie pieraadoleć paroh, značyć, niachaj idzie i atrymlivaje adukacyju», — miarkuje Rubinaŭ.

Pavodle vynikaŭ sustrečy Łukašenka pastaviŭ zadaču sabrać usie zacikaŭlenyja baki, kab jany detalova abmierkavali naśpiełyja źmieny, paśla čaho pavinna być pryniata novaja redakcyja praviłaŭ pryjomu ŭ vyšejšyja i siarednija śpiecyjalnyja navučalnyja ŭstanovy.

«Pry hetym, — zaznačaje pres-słužba, — razmova idzie nie pra karennuju źmienu praviłaŭ, a tolki pra novuju ich redakcyju. Adno z mahčymych novaŭviadzieńniaŭ — elektronnaje zaličeńnie, kali pierad pastupleńniem pry rehistracyi abituryjent adrazu ŭkazvaje, kudy i na jakija śpiecyjalnaści jon chacieŭ by pastupić, a zaličeńnie na tuju ci inšuju śpiecyjalnaść u dalejšym pravodzicca ŭ zaležnaści ad nabranych na ekzamienach bałaŭ».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?