Akazałasia, što raśliny, jakija adčuvajuć smahu, vydajuć kala 35 takich pstryčak za hadzinu. A tyja, jakich padrazali kala ściabła, šumieli jašče bolš.
Čałaviek hetyja huki nie čuje — jany zanadta vysokija. Ale sabaki, myšy-paloŭki ci matylki mohuć ich adčuć na adlehłaści da 5 m.
«Heta adkryvaje mahčymaści dla razumieńnia raślin i moža akazać značny ŭpłyŭ na sielskuju haspadarku», — pišuć aŭtary.
Stvorany ałharytm užo ŭmieje paznavać raśliny «pa hołasie» i adčuvaje roźnicu pamiž pstryčkami tamata i tytuniu.
Pa słovach bijołahaŭ, pakul rana śćviardžać, što raśliny «kryčać abo prosiać dapamohi». Viadoma tolki, što heta infarmatyŭnyja huki. Jak mienavita jany robiacca, pakul niezrazumieła — mahčyma, heta burbałki ŭ tkankach raślin ci niešta nakštałt «rypieńnia sustavaŭ».
Čytajcie taksama:
Chočacie schavacca ad susieda i cikaŭnych vačej? Hetyja raśliny vam dapamohuć
Jak pravilna abrazać hartenziju. I čym jana moža być karysnaja, akramia charastva





