U 2019 hodzie čałaviectva vydatkavała ŭmoŭny zapas pryrodnych resursaŭ, jakija mohuć adnavicca za hod, i ad 29 lipienia žyvie ŭ ekałahičny kredyt. Takija dadzienyja padajuć infarmahienctvy sa spasyłkaj na mižnarodnuju arhanizacyju «Hłabalnaja sietka ekałahičnaha śledu» (Global Footprint Network, GFN).
Kab vyličyć siaredni pakaźnik ekałahičnaj zapazyčanaści dla płaniety, daśledčyki GFN vyličvajuć abjomy spažyvańnia bijaresursaŭ (vada, charčavańnie, draŭnina i h.d.) i suadnosiać ich sa zdolnaściu ekasistem adnaŭlacca.
Dla biahučaha zabieśpiačeńnia patrebaŭ u pryrodnych resursach čałaviectvu patrabujecca ŭžo 1,75 płaniety Ziamla, adznačajuć ekołahi. U roznych krainach spažyvańnie adnaŭlalnych resursaŭ na dušu nasielnictva istotna adroźnivajecca. Kali b usie spažyvali ich, jak žychary Hiermanii, to čałaviectvu spatrebiłasia b užo try Ziamli, kali b jak amierykancy - piać płaniet.
Najbolš nieracyjanalnaje spažyvańnie resursaŭ adznačajecca ŭ Katary (kraina pačynaje vydatkoŭvać resursy «ŭ kredyt» užo 11 lutaha). Dla paraŭnańnia: u Indanezii, jakaja najbolš efiektyŭna vydatkoŭvaje resursy, hetaja data nastupić 18 śniežnia. Adnak i hetaja kraina spažyvaje bolš, čym zdolnyja kampiensavać ekasistemy.
U 2019 hodzie dzień, kali suśvietnaja ekanomika pačynaje vydatkoŭvać resursy płaniety «ŭ kredyt» nastupiŭ na try dni raniej, čym u 2018 hodzie. «Datu ekałahičnaha doŭhu» daśledčyki raźličvajuć ad pačatku 1970-ch: tady jana prypadała na kaniec śniežnia, da 1990 hoda ssunuŭsia na siaredzinu kastryčnika, a da pačatku 2000-ch - na pačatak vieraśnia.