Rasijskaje vajennaje viedamstva ŭpieršyniu apublikavała danyja ab kolkaści zahinułych na Kubie savieckich vajskoŭcaŭ u 60-je hady. Z 1 žniŭnia 1962 hoda pa 16 žniŭnia 1964 hoda na Kubie zahinuli 64 savieckich hramadzianina, havorycca ŭ paviedamleńni na sajcie minabarony.
Savieckaja baza na Kubie. Fota Getty
55 hadoŭ tamu, 9 vieraśnia 1962 hoda, na vostraŭ u Karybskim mory byli dastaŭlenyja savieckija balistyčnyja rakiety, a paźniej SSSR daŭkamplektavaŭ ich jadziernymi bojezariadami, piša VVS.
Heta adbyłosia ŭ miežach apieracyi «Anadyr». U minabarony adznačajuć, što jana stała adkazam na raźmiaščeńnie amierykanskich rakiet u Turcyi i Italii, a taksama «na pahrozy amierykanskaha vajennaha ŭvarvańnia na Kubu».
Jak vynikaje z paviedamleńnia minabarony, uzbrajeńnie i technika byli pahružanyja na vajennyja sudy ŭ partach Barancava, Bałtyjskaha i Čornaha moraŭ u lipieni 1962 hoda va ŭmovach pavyšanaj sakretnaści. Kapitany daviedalisia ab kančatkovym punkcie svaich maršrutaŭ z sakretnych instrukcyj tolki paśla taho, jak prajšli Hibrałtar.
U kastryčniku 1962 hoda puskavyja pazicyi balistyčnych rakiet na Kubie sfatahrafavaŭ amierykanski samalot-vyviednik. Paśla hetaha ab savieckim uzbrajeńni daviedałasia vyšejšaje vajennaje kamandavańnie ZŠA i prezident Džon Kienedzi.
«Pašyreńnie savieckaj vajennaj prysutnaści na Kubie, raźmieščanaj za 200 km ad ZŠA, vyklikała Karybski kryzis — rezkaje abvastreńnie saviecka-amierykanskich vajenna-palityčnych adnosin pieryjadu «chałodnaj vajny», pastaviła śviet na miažu jadziernaha sutyknieńnia pamiž dźviuma zvyšdziaržavami», — adznačajecca ŭ paviedamleńni ministerstva.
Pa vynikach apieracyi «Anadyr» «za ŭzornaje vykanańnie śpiecyjalnaha zadańnia ŭrada» savieckaje kiraŭnictva ŭznaharodziła ordenami i miedalami bolš za 1 tysiaču vajskoŭcaŭ.
Dakładnaja kolkaść vajskoŭcaŭ, jakija zahinuli padčas hetaj apieracyi, da hetaha času nie nazyvałasia.
U kancy 70-ch hadoŭ u vakolicach Havany byŭ adkryty miemaryjał savieckamu voinu-internacyjanalistu.
Na miescy manumienta pachavanyja 68 savieckich sałdat i aficeraŭ, jakija pamierli na Kubie ŭ 1960-ja hady. Adnak, pry jakich abstavinach i jakaja častka ź ich pamierła ŭ pieryjad Karybskaha kryzisu, nie viadoma.





